Prínos prof. MUDr. Jana Broda, DrSc., v oblasti hypertenzie a nefrológie
(Z historie medicíny)


Autoři: M. Mydlík 1,2
Působiště autorů: IV. interná klinika Lekárskej fakulty UPJŠ a UN L. Pasteura Košice, Slovenská republika, prednosta prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD. 1;  Ústav experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ Košice, Slovenská republika, prednosta MVDr. Alojz Bomba, DrSc. 2
Kategorie: Vychází pouze online

Souhrn

Autor tejto práce, ako jeden zo žiakov prof. MUDr. Jana Broda, DrSc, FRCP na Slovensku, sa pokúsil v krátkom životopise opísať jeho komplikované „curriculum vitae“. Menovaný bol jedným z najväčších svetových internistov, nefrológov a kardiológov, ktorí pôsobili v polovici 20. storočia v Európe a vo svete, a ktorý mal počas pôsobenia v Prahe významný vplyv aj na vývoj nefrológie na Slovensku.

Kľúčové slová:
prof. MUDr. Jan Brod, DrSc. – internista – nefrológ – kardiológ – hypertenzia – Československo – Nemecká spolková republika

Práca bola prednesená na vedeckej pracovnej schôdzi Spolku lekárov v Košiciach dňa 14. 2. 2011.

Základné údaje o prof. MUDr. Janovi Brodovi, DrSc., do roku 1968

Prof. MUDr. Jan Brod, DrSc., (obr. 1) sa narodil 19. mája 1912 v Novom Jičíne, v severovýchodnej časti Moravy, v tom čase Rakúsko-Uhorskej monarchie, v rodine obchodného manažéra. V roku 1918 táto časť bola pričlenená do Československa. Jan Brod vyštudoval medicínu na LF UK v Prahe, ktorú ukončil promóciou v roku 1937. Po promócii pracoval 6 mesiacov na Klinike prof. Eppingera vo Viedni, kde s Hansom Popperom publikoval významnú prácu o glomerulovej filtrácii počas 24 hodín.

Prof. MUDr. Jan Brod, DrSc. – *19. máj 1912 – †10. február 1985
Obr. 1. Prof. MUDr. Jan Brod, DrSc. – *19. máj 1912 – †10. február 1985

II. svetovú vojnu prežil najprv v Anglicku, v Československej armáde v Leamington Spa, neskôr s 8. anglickou armádou v severnej Afrike a Taliansku. Jeho nadriadeným vo vojenskej nemocnici bol Paul Wood, MD, ktorý na neho mal veľký vplyv a naučil ho fyziologickému mysleniu pri lôžku chorého [1–4].

Po skončení II. svetovej vojny MUDr. Jan Brod sa vrátil do Prahy a začal pracovať na I. internej klinike FVL UK v Prahe pod vedením prof. Hynka. Počas tohto obdobia sa už prejavili organizačné, metodické, odborné a vedeckovýskumné schopnosti MUDr. Jana Broda. MUDr. Jan Brod spolu s MUDr. Z. Fejfarom a s MUDr. M. H. Fejfarovou, laborantkou E. Kotanovou a zdravotnou sestrou M. Bartošovou na základe rozsiahlych klinických vyšetrení zistili, že nočnému zvýšenému vylučovaniu moču a chloridu sodného u dekompenzovaných kardiakov vždy predchádzal zvýšený prietok krvi v obličkách. Napriek tomu zmeny vo vylučovaní moču nezáviseli na tlaku krvi v pravej predsieni srdca. Títo autori boli prví, ktorí dokázali v dynamickej štúdii význam obličiek pre vznik opuchového stavu pri chronickej srdcovej nedostatočnosti. Práca bola uverejnená v Quart J Med 1950; 19: 221–237 [5–7]. V roku 1949 sa MUDr. Brod habilitoval z patológie a terapie vnútorných chorôb.

Ústav chorob oběhu krevního – roky 1951–1968

V roku 1951 doc. MUDr. Brod odišiel z I. internej kliniky FVL UK v Prahe do nového výskumného ústavu MZ v Thomayerovej nemocnici v Prahe-Krči. Najprv tam pôsobil ako zástupca prednostu prof. MUDr. K. Webera, DrSc., neskôr ako prednosta ústavu až do roku 1968. Na tomto ústave doc. Brod sa stal profesorom a plne rozvinul svoje organizátorské, odborné, klinické a vedeckovýskumné schopnosti. Vytvoril v pravom slova zmysle kardiologickú a nefrologickú kliniku s lôžkovou časťou – 80 lôžok a odbornými ambulanciami, klinickými a experimentálnymi vedeckovýskumnými laboratóriami. Organizoval semináre, sympóziá, postgraduálne kurzy, ako napr. v marci roku 1957 kardiologický postgraduálny kurz, ktorého sa zúčastnil okrem iných prim. MUDr. K. Pronay z Trnavy, MUDr. M. Takáčová z Košíc a MUDr. P. Jerie z Ústi nad Labem (obr. 2). Okrem toho spolu s prof. Františkom Herlesom, DrSc., skúšal atestácie z kardiológie [8]. Na vlastnom ústave zorganizoval nasledujúce vedeckovýskumné skupiny: Arteriová hypertenzia (prof. Brod), choroby koronárnych ciev (V. Ganz), arterioskleróza (T. Zemplényi), vyššia nervová činnosť vo vzťahu k obehu krvi (W. Ehrlich). Náplň práce ústavu tvorili aj poruchy srdcových chlopní, metabolické poruchy obličiek a elektrolytov a choroby periférnych ciev (I. Přerovský a J. Linhart). Pod vedením prof. Broda ústav sa veľmi skoro vyrovnal pražským interným klinikám, získal si medzinárodné renomé a mnohí pracovníci ústavu boli na dlhodobých vedeckovýskumných pobytoch v Anglicku, USA a v iných štátoch sveta. Do ÚCHOK-u prichádzali zahraniční vedeckovýskumní pracovníci z rôznych štátov ako prednášatelia, ale aj súčasní alebo budúci spolupracovníci na vedeckovýskumných projektoch. Na jednu zaujímavosť som si spomenul z pobytu na tomto ústave, že okrem každodenných nočných služieb na klinickom oddelení a ambulanciách bola určená aj 24-hodinová služba lekárov pre každodenné sprevádzanie zahraničných návštevníkov po ústave. Hlavnými témami, ktorými sa pracovníci ÚCHOK-u zaoberali, boli nasledujúce: patogenéza hypertenzie, chronická pyelonefritída a tubulointersticiálne nefritídy, poruchy metabolizmu vody a elektrolytov v závislosti na fyziologických a patologických zmenách v obličkách, ischemická choroba srdca a ateroskleróza. Jednou zo zásad prof. Broda bola, že výsledky klinického a experimentálneho výskumu mali byť čo najskôr uvedené do praxe. Každý vedeckovýskumný pracovník musel byť každý rok aspoň 3 mesiace na lôžkovom klinickom oddelení. Ďalšie obdobie sa venoval vlastnému výskumu, či už klinickému alebo experimentálnemu. Každá klinická a experimentálna vedeckovýskumná práca bola spojená s laboratóriami ústavu (RTG oddelenie, EKG laboratórium, biochemické a hematologické laboratórium).V rámci štúdie patogenézy hypertenzie prof. Brod so svojimi spolupracovníkmi zistili po aplikácii chladového a psychického podnetu (rýchle počítanie čísiel od 1 do 17) u niektorých jednotlivcov s normálnym krvným tlakom alebo s rodinou anamnézou hypertenzie neprimerané predĺženie zvýšeného krvného tlaku. Vazomotorická reakcia u vyššie uvedených normotonikov ako aj u hypertonikov bola podobná ako po ťažkej svalovej záťaži, t.j. spôsobenej odsunom krvi zo splanchnickej oblasti do svalov [9,10].

Prvý kardiologický kurz a prvá atestácia z kardiológie. Zľava: MUDr. P. Jerie, MUDr. J. Eiseltová, MUDr. K. Pronay, MUDr. M. H. Hermanová, prof. MUDr. J. Brod, DrSc., MUDr. M. Takáčová.
Obr. 2. Prvý kardiologický kurz a prvá atestácia z kardiológie. Zľava: MUDr. P. Jerie, MUDr. J. Eiseltová, MUDr. K. Pronay, MUDr. M. H. Hermanová, prof. MUDr. J. Brod, DrSc., MUDr. M. Takáčová.

V roku 1962 prof. Brod vydal svoju rozsiahlu monografiu „Ledviny. Fysiologie, klinická fysiologie, klinika“, v Štátnom zdravotníckom nakladateľstve v Prahe (obr. 3) [11]. Táto monografia vyšla roku 1964 aj v nemeckom jazyku v Berline [12] a roku 1973 v anglickom jazyku vo vydavateľstve Butterworth v Londýne [13]. Prof. Brod bol jedným zo zakladajúcich členov Medzinárodnej nefrologickej spoločnosti (ISN) a jej prvý kongres sa uskutočnil roku 1960 v Eviane/Ženeve. Druhý ISN kongres sa konal roku 1963 v Prahe, ktorého prezidentom bol prof. Brod. Kongres mal mimoriadny medzinárodný úspech, na príprave ktorého sa zúčastnil celý kolektív ÚCHOK-u. Okrem toho prof. Brod bol jedným zo zakladateľov Medzinárodnej hypertenziologickej spoločnosti.

Brod J. Ledviny. Fysiologie, Klinická fysiologie, Klinika. 1. vyd. Praha: Státní zdravotnícké nakladatelství 1962: 1043 s.
Obr. 3. Brod J. Ledviny. Fysiologie, Klinická fysiologie, Klinika. 1. vyd. Praha: Státní zdravotnícké nakladatelství 1962: 1043 s.

Príspevok prof. Broda na vývoj nefrológie na Slovensku

Podľa vzoru biochemického laboratória ÚCHOK-u v Thomayerovej nemocnici v Prahe vzniklo v roku 1954 Nefrologické laboratórium na Internej klinike FN KÚNZ a LF UPJŠ v Košiciach. Organizačne vznik Nefrologického laboratória v Košiciach zabezpečil doc. MUDr. E. Neubauer, CSc., z Internej kliniky v Košiciach, v spolupráci s Ing. Grafneterom v Prahe.

V dňoch od 2. januára 1963 do 30. apríla 1963 bol som na štúdijnom pobyte v ÚCHOK-u v Prahe. Počas tohto pobytu moja činnosť ako sekundárneho lekára pozostávala z práce:

  • a) na klinickom oddelení,
  • b) na nefrologickej ambulancii s prof. Brodom, jeden deň v týždni,
  • c) účasť na odborných seminároch,
  • d) aktívna účasť na vedeckovýskumnom projekte o meraní krvného tlaku priamou a nepriamou metódou.

Neskôr výsledky z tohto projektu boli publikované: Ulrych M, Burianová B, Hornych A et al. Comparison of direct and indirect methods of measurement of arterial blood pressure in man. Cor Vasa 1966; 8: 77–88 [14]. Výsledky tejto práce boli nasledujúce: hodnoty systolického tlaku namerané priamou metódou boli o 1,33–1,86 kPa vyššie ako namerané nepriamou metódou. Pri vyšetrení diastolického tlaku hodnoty zistené pri priamom meraní krvného tlaku odpovedali hodnotám, nameranými nepriamou metódou, pri náhlom oslabení oziev. Pri vymiznutí oziev boli hodnoty diastolického tlaku nižšie, v porovnaní s hodnotami zistenými priamymi metódami.

Prof. Ján Brod brilantne ovládal fyzikálne vyšetrenie chorého, vynikal precíznym diagnostickým myslením, vychádzajúcim z fyziológie a klinickej internej medicíny, pritom však stále konzultoval svojich spolupracovníkov, ktorí boli vždy prítomní na jeho vizite. Prof. Brod vždy pracoval jedno odpoludnie v týždni v nefrologickej ambulancii, často do večerných hodín. Vynikajúcim spôsobom interpretoval zmeny vo funkčnom renálnom náleze u svojich pacientov, ktorí boli z rôznych miest republiky. Jeho diferenciálne diagnostické postupy sa používajú dodnes.

Prof. Brod zaviedol perkutánnu obličkovú biopsiu na svojom ústave a histologické vyšetrenie uskutočňoval MUDr. P. Rossmann, CSc. Už v roku 1963 mali skúsenosti z viac ako 300 biopsiami. Výsledky klinicko-histologických korelácií uverejnili vo viacerých publikáciách [15]. Prof. Brod ma osobne naučil vykonávať perkutánnu biopsiu obličiek, ktorá sa v určitej modifikácii, s použitím USG, vykonáva dodnes v Košiciach.

Prof. Brod veľmi rád učil, venoval mimoriadnu pozornosť výuke medikov, ale aj lekárov, ktorí boli na jeho ústave ako postgraduální študenti. Okrem toho prof. Brod veľmi rád prednášal. Mal som ho možnosť opakovane počuť pri rôznych príležitostiach, trysk jeho myšlienok a prednes bol neuveriteľný a bol veľmi náročný pre mladého lekára. Prednášal často aj na Slovensku, napr. 10 decembra 1962 prednášal o funkčnom základe diferenciálnej diagnózy chorôb obličiek na vedeckej pracovnej schôdzi Spolku lekárov v Levoči [16,17]. V roku 1967 prednášal v Bratislave pri príležitosti vzniku Nefrologickej sekcie Slovenskej internistickej spoločnosti a v tom istom roku v Trenčíne v Nefrologickom kurze, ktorý organizoval prof. MUDr. D. Dieška, DrSc., v rámci Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov. Naposledy som ho počul prednášať 14. mája 1984 na VI. dunajskom nefrologickom sympóziu v Opatii, vo vtedajšej Juhoslávii. V rozhovore so mnou sa zaujímal o ďalší vývoj nefrológie na Slovensku, menovite v Košiciach.

Prof. Brod ma mimoriadný vzťah ku Slovensku, o čom svedčí, že mnohí slovenskí nefrológovia boli jeho žiaci a okrem toho aj skutočnosť, že každý rok vo februári alebo v marci do roku 1968 strávil s manželkou a synom jeden týždeň na lyžovačke na Donovaloch, v jednej z našich najkrajších turistických lokalít [18].

Emigrácia a pobyt v Nemeckej spolkovej republike (NSR) (roky 1968–1985)

V prvej polovici roku 1968 sa prof. Brod spolu so spisovateľom L. Vaculíkom a inými českými intelektuálmi podieľal na uverejnení textu „2 000 slov“ . Dňa 21. augusta 1968 obsadili Československo vojská armád Varšavskej zmluvy, aby potlačili demokratické hnutie, tzv. „pražskej jari“. Prof. Brod bol v tej dobe so svojou rodinou na dovolenke v Juhoslávii a ako exponent „pražského jara“ emigroval do NSR [19]. Najprv pôsobil ako hosťujúci profesor na Internej klinike profesora Wolfa v Mohuči (NSR). Od roku 1970 začal pracovať na Lekárskej fakulte v Hannoveri (NSR), kde sa stal prednostom Nefrologického oddelenia. Prof. Brod počas pobytu v NSR bol stále veľmi aktívny po stránke klinickej, pedagogickej aj vedeckovýskumnej. Organizoval štúdijné pobyty, prednášal a publikoval, bol iniciátorom založenia periodika „Contribution of Nephrology“. Bol menovaný za Fellow of the Royal College of Physicians (FRCP). V roku 1984 sa stal členom Green College v Oxforde. Počas svojho pobytu v NSR podporoval niektorých spolupracovníkov aj z Československa, napr. MUDr. Cachovana z Bratislavy, ktorý s ním bol v kontakte od roku 1963. MUDr. Cachovan v roku 1963 pôsobil v ÚCHOK v angiologickej skupine MUDr. Přerovského, CSc. Prof. Brod spolu s prof. Cachovanom uverejnili v NSR niekoľko publikácií.

Je dôležité pripomenúť, že mnohí spolupracovníci prof. Broda boli úspešní aj v zahraničí. MUDr. V. Fencl, CSc., sa stal profesorom na Harwarskej Univerzite v Bostone (USA), MUDr. A. Hornych, CSc., sa stal významným výskumným pracovníkom na Nefrologickej klinike prof. Richeta, v nemocnici Tenon, v Paríži, MUDr. V. Ganz, CSc., sa stal veľmi známym vďaka použitiu cievneho katétra, ktorý je známi vo svete ako Swan-Ganzov cievny katéter a MUDr. T. Zemplényi CSc., pokračoval vo svojich výskumných štúdiách o pategenéze aterosklerózy v Kalifornii, USA.

Prof. Brod mal veľký vzťah k hudbe, najmä klasickej. Mal veľmi rád Českú filharmóniu a obdivoval jej šéf-dirigenta Karla Ančerla. Okrem toho, že bol častým návštevníkom operných predstavení, bol sám výborným pianistom.

Prof. Brod mal hypertenziu, bol to určitý paradox, pretože jeho najväčšou láskou v nefrológii a kardiológii bola hypertenzia. 10. februára 1985 po krátkej chorobe spojenej s masívnym krvácaním z nosa, zomrel v nemocnici v Hannoveri. Manželka Ula uložila urnu s jeho popolom na cintoríne v Anglicku, v Leamington Spa, medzi členov československej zahraničnej armády, ktorí padli v II. svetovej vojne.

Posledná práca prof. Broda vyšla až po jeho smrti v Ulster Med J 1985; 54: S20–S30 a zaoberala sa volumovou homeostázou, renálnymi funkciami a hypertenziou [10].

Memoriály prof. MUDr. Jana Broda po roku 1989

V roku 1991 začala Česká nefrologická spoločnosť organizovať memoriály venované pamiatke prof. MUDr. J. Broda, DrSc., FRCP. Prvý memoriál sa uskutočnil 15. mája 1991 v posluchárni II. internej kliniky 1. LF UK v Prahe. Od tej doby sú organizované memoriály venovanému tomuto vynikajúcemu internistovi, kardiológovi a nefrológovi v jednej osobe každé 2 roky v rôznych mestách ČR, naposledy roku 2009 v Poděbradoch. Jeden z iniciátorov týchto memoriálov je prof. MUDr. K. Matoušovic, DrSc., z Prahy [20].

prof. MUDr. Miroslav Mydlík, DrSc.
www.unlp.sk
e-mail: k.derzsiova@unlp.sk

Doručeno do redakce: 16. 2. 2011


Zdroje

1. Fejfar Z. Jan Brod a československá kardiologie. K nedožitým osmdesátinám. 19. 05. 1912–10. 02. 1985. Čas Lék Čes 1992; 131: 375–377.

2. Jirka J. Památce prof. MUDr. Jana Broda, DrSc. Čas Lék Čes 1990; 129: 362.

3. Jerie P. Profesor Pavel Lukl a profesor Jan Brod – dva čeští internisté na mezinárodním foru. Čas Lék Čes 2006; 145: 67–68.

4. Cachovan M. The memory on Professor Jan Brod, MD, DrSc. (*19. 5. 1912–†10. 2. 1985). Cor Vasa 2002; 44: 109–110.

5. Brod J, Fejfar Z. The origin of oedema in heart failure. Quart J Med 1950; 19: 187–221.

6. Fejfar Z, Brod. J The excretion of chlorides in patients with heart failure. Quart J Med 1950; 19: 221–239.

7. Brod J. Kidney in heart failure. Klin Wochenschr 1975; 53: 97–102.

8. Jerie P. In the memory of Professor Jan Brod (19. 05. 1912–10. 02. 1985). The first cardiological course and the first atestation from cardiology. Cor Vasa 1995; 37: 38–40.

9. Brod J, Bahlmann J, Cachovan M et al. Mechanisms for the elevation of blood pressure in human renal disease. Preliminary report. Hypertension 1982; 4: 839–844.

10. Brod J. Volume homeostasis, renal function and hypertension. Ulster Med J 1985; 54: S520–S533.

11. Brod J. Ledviny. Fysiologie, Klinická fysiologie, Klinika. 1. vyd. Praha: Státní zdravotnícké nakladatelství 1962, 1043 s.

12. Brod J. Die Niere. Berlin: Volk und Gesundheit 1984.

13. Brod J. The kidney. 1st Ed. London: Butterworth 1973.

14. Ulrych M, Burianová B, Hornych A et al. Comparison of direct and indirect methods of measurement of arterial blood pressure in man. Cor Vasa 1966; 8: 77–88.

15. Brod J, Rossmann P. Klinická manifestace chronických glomerulonefritid ve vztahu k mikroskopickému obrazu v biopsii ledviny. Vnitř Lék 1968; 14: 1041–1052.

16. Brod J. Funkční podklad diferenciální diagnózy ledvinných chorob. Prakt Lék 1963; 43: 873–882.

17. Brod J. Study of renal function in the differential diagnosis of kidney disease. Brit Med J 1971; 3: 135–143.

18. Mydlík M. Niekoľko spomienok na prof. MUDr. J. Broda, DrSc. Vnitř Lék 1991; 37: 815–817.

19. Woywodt A, Bahlmann J, Haubitz M et al. From the Prague Spring to a chair in nephrology in Germany: Jan Brod (1912–1985). Nephrol Dial Transplant 2004; 19: 1374–1377.

20. Matoušovic K. Proč `07 Jan Brod Memorial Lecture? Akt Nephrol 2007; 2: 49–50.

Štítky
Diabetologie Endokrinologie Interní lékařství

Článek vyšel v časopise

Vnitřní lékařství


Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se